Lekcia 4 / 7 · ~10 minút

Mantinely: git, zálohy
a zdravý rozum

AI agent je výkonný — a výkonné veci potrebujú mantinely. Nie sú brzda, sú airbag: nespomalia ťa, ale keď sa niečo pokazí, zachránia ti deň.

Git: časový stroj tvojho projektu

Git ukladá „snímky" projektu, ku ktorým sa vieš kedykoľvek vrátiť. Znie to ako téma pre programátorov? Nie je — git za teba ovláda Claude. Stačia ti na to dve vety:

  • „Založ git a sprav prvý commit." — na začiatku projektu, raz.
  • „Sprav commit." — vždy, keď niečo funguje a si spokojný.

A keď sa niečo doláme: „Vráť sa k poslednému commitu." Hotovo — presne toto je tá „posledná funkčná verzia" z lekcie 3.

Permission prompty: čítaj, na čo sa pýta

Claude Code sa pred spúšťaním príkazov a zmenami súborov pýta na povolenie. To je tvoja druhá poistka — ale funguje, len keď ju naozaj čítaš, nie odklikávaš zo zotrvačnosti. Zlaté pravidlo: keď nerozumieš, na čo sa pýta, neklikaj Áno. Napíš mu: „Vysvetli mi jednou vetou, čo tento príkaz urobí a čo sa stane, keď to povolím."

Čo AI nikdy nedávaj do promptu

  • Heslá a API kľúče — nikdy priamo v texte rozhovoru ani v obyčajnom súbore. (Na bezpečnú prácu s prístupmi existujú postupy — to je téma pre pokročilých.)
  • Osobné údaje — rodné čísla, zdravotné dáta, cudzie údaje bez súhlasu.
  • Produkčné systémy bez zálohy — na ostrom webe a živých dátach sa neexperimentuje. Najprv lokálne — a na ostro ide až otestovaná verzia.
Pamätaj na izoláciu z lekcie 1: každý projekt vo vlastnom priečinku. Claude tam môže robiť čokoľvek — a nič mimo neho nepokazí.

Cvičenie: nájdi riskantné kroky

Sedem situácií z reálnej praxe. Klikni na tie, ktoré sú riskantné (môže ich byť viac), potom vyhodnoť.

Pred veľkou prerábkou napíšeš: „Sprav commit, ideme skúšať nový dizajn."

Bezpečné a správne — checkpoint pred experimentom. Keď sa nový dizajn nevydarí, vrátiš sa jednou vetou.

Do promptu napíšeš: „Tu je heslo k databáze: Firma123!, ulož si ho do poznamky.txt."

RIZIKO: heslo v texte rozhovoru a v obyčajnom súbore. Ak sa projekt zdieľa alebo nasadí, heslo ide s ním.

Appku testuješ na svojom počítači a na internet ju dáš, až keď pár dní funguje.

Presne tak — lokálne prostredie je tvoje pieskovisko, ostrá prevádzka až po otestovaní.

Claude sa pýta na povolenie spustiť príkaz, ktorému nerozumieš — klikneš Áno, veď to vždy prejde.

RIZIKO: permission prompt je poistka, ktorá funguje, len keď ju čítaš. Nerozumieš? Nechaj si príkaz vysvetliť.

Claude navrhne zmazať priečinok — požiadaš ho, nech najprv vysvetlí, čo v ňom je a prečo ho maže.

Správny reflex: pri deštruktívnych operáciách (mazanie, prepisovanie) sa pýtaj skôr, ako povolíš.

Klientovi nefunguje ostrý web, tak necháš Clauda upravovať priamo produkciu — na testovanie nie je čas.

RIZIKO: zásah do produkcie bez zálohy a testu je ruleta. Oprav lokálne, over, nasaď — aj v strese je to rýchlejšie než oprava po havárii.

Na konci dňa napíšeš: „Zhrň, čo sme dnes zmenili, a sprav commit s popisom."

Výborný návyk — história projektu sa píše sama a zajtra presne vieš, kde si skončil.

Zhrnutie

  • „Sprav commit" po každej funkčnej verzii — git ovláda Claude za teba.
  • Permission prompty čítaj; nerozumieš = nepovoľuj, pýtaj sa.
  • Heslá, osobné údaje a produkcia bez zálohy do promptov nepatria.
  • Lokálne pieskovisko → otestuj → až potom na ostro.
← Predošlá Ďalšia lekcia: Kontext →