Lekcia 4 / 7 · ~10 minút

Mantinely: git, zálohy
a zdravý rozum

AI agent je výkonný a výkonné veci potrebujú mantinely. Nie sú brzda, sú airbag: nespomalia ťa, ale keď sa niečo pokazí, zachránia ti deň.

Git: časový stroj tvojho projektu

Git ukladá „snímky“ projektu, ku ktorým sa vieš kedykoľvek vrátiť. Znie to ako téma pre programátorov? Nie je, git za teba ovláda Claude. Stačia ti na to dve vety:

  • „Založ git a sprav prvý commit.“ na začiatku projektu, raz.
  • „Sprav commit.“ vždy, keď niečo funguje a si spokojný.

A keď sa niečo doláme: „Vráť sa k poslednému commitu.“ Hotovo, presne toto je tá „posledná funkčná verzia“ z lekcie 3.

Permission prompty: čítaj, na čo sa pýta

Claude Code sa pred spúšťaním príkazov a zmenami súborov pýta na povolenie. To je tvoja druhá poistka, ale funguje, len keď ju naozaj čítaš, nie odklikávaš zo zotrvačnosti. Zlaté pravidlo: keď nerozumieš, na čo sa pýta, neklikaj Áno. Napíš mu: „Vysvetli mi jednou vetou, čo tento príkaz urobí a čo sa stane, keď to povolím.“

Čo AI nikdy nedávaj do promptu

  • Heslá a API kľúče: nikdy priamo v texte rozhovoru ani v obyčajnom súbore. (Na bezpečnú prácu s prístupmi existujú postupy, to je téma pre pokročilých.)
  • Osobné údaje: rodné čísla, zdravotné dáta, cudzie údaje bez súhlasu.
  • Produkčné systémy bez zálohy: na ostrom webe a živých dátach sa neexperimentuje. Najprv lokálne a na ostro ide až otestovaná verzia.
Pamätaj na izoláciu z lekcie 1: každý projekt vo vlastnom priečinku. Claude tam môže robiť čokoľvek a nič mimo neho nepokazí.

Cvičenie: nájdi riskantné kroky

Sedem situácií z reálnej praxe. Klikni na tie, ktoré sú riskantné (môže ich byť viac), potom vyhodnoť.

Pred veľkou prerábkou napíšeš: „Sprav commit, ideme skúšať nový dizajn.“

Bezpečné a správne, checkpoint pred experimentom. Keď sa nový dizajn nevydarí, vrátiš sa jednou vetou.

Do promptu napíšeš: „Tu je heslo k databáze: Firma123!, ulož si ho do poznamky.txt.“

RIZIKO: heslo v texte rozhovoru a v obyčajnom súbore. Ak sa projekt zdieľa alebo nasadí, heslo ide s ním.

Appku testuješ na svojom počítači a na internet ju dáš, až keď pár dní funguje.

Presne tak. Lokálne prostredie je tvoje pieskovisko, ostrá prevádzka až po otestovaní.

Claude sa pýta na povolenie spustiť príkaz, ktorému nerozumieš. Klikneš Áno, veď to vždy prejde.

RIZIKO: permission prompt je poistka, ktorá funguje, len keď ju čítaš. Nerozumieš? Nechaj si príkaz vysvetliť.

Claude navrhne zmazať priečinok. Požiadaš ho, nech najprv vysvetlí, čo v ňom je a prečo ho maže.

Správny reflex: pri deštruktívnych operáciách (mazanie, prepisovanie) sa pýtaj skôr, ako povolíš.

Klientovi nefunguje ostrý web, tak necháš Clauda upravovať priamo produkciu, na testovanie nie je čas.

RIZIKO: zásah do produkcie bez zálohy a testu je ruleta. Oprav lokálne, over, nasaď. Aj v strese je to rýchlejšie než oprava po havárii.

Na konci dňa napíšeš: „Zhrň, čo sme dnes zmenili, a sprav commit s popisom.“

Výborný návyk. História projektu sa píše sama a zajtra presne vieš, kde si skončil.

Zhrnutie

  • „Sprav commit“ po každej funkčnej verzii, git ovláda Claude za teba.
  • Permission prompty čítaj. Nerozumieš = nepovoľuj, pýtaj sa.
  • Heslá, osobné údaje a produkcia bez zálohy do promptov nepatria.
  • Lokálne pieskovisko → otestuj → až potom na ostro.
← Predošlá Ďalšia lekcia: Kontext →