Jedna úloha, jeden cieľ: ako zadávať, aby to dopadlo

Spomeňte si na kocku z prvého tipu: každá úloha je hod a ani výborný model netrafí vždy. Teraz tá dôležitá časť: keď do jedného zadania zabalíte päť cieľov naraz, musí padnúť správne päť hodov naraz. Aj pri modeli, ktorý trafí 95 zo sta, vyjde takýto balík na prvýkrát len zhruba v troch prípadoch zo štyroch. A keď nevyjde, nastáva to najhoršie: nevidíte, ktorý z piatich cieľov zlyhal a kde.

Rozdeľte zámer na kroky

Veľké zadanie preto rozdeľte na menšie úlohy a po každej si výsledok skontrolujte, či už vy, alebo AI sama (prvý tip). Až potom nasleduje ďalší krok.

Namiesto „sprav mi web pre moju firmu“ zadávajte postupne: najprv „navrhni štruktúru stránok“, skontrolujete, doladíte. Potom „napíš texty úvodnej stránky“, prečítate, upravíte tón. Potom vzhľad, potom kontakt… Každý krok má jeden cieľ a dá sa posúdiť na jeden pohľad.

Znie to pomalšie, ale je to rýchlejšie. Chybu v malom kroku opravíte za minútu. Chybu zamiešanú niekde v obrovskej dodávke hľadáte hodinu. A často sa na nej medzitým postavilo ďalších päť vecí, ktoré padnú s ňou.

Ako spoznáte dobrý krok

Dobre zadaná úloha má dve časti: čo má vzniknúť a podľa čoho spoznáte, že je hotová. To druhé sa oplatí povedať nahlas: „hotové je, keď sa formulár dá odoslať a príde potvrdenie“. Overiteľný cieľ je zároveň presne to, čo AI potrebuje, aby sa vedela skontrolovať sama. A kruh z prvého tipu sa uzatvára.

A keď neviete, ako veľký zámer rozdeliť? Pokojne to zverte AI: „rozdeľ mi tento projekt na kroky, ktoré sa dajú po jednom skontrolovať“. Plánovanie je tiež úloha, a to z tých jednoduchších.

Zapamätajte si

• Päť cieľov v jednom zadaní = päť hodov kockou, ktoré musia padnúť naraz.
• Zámer deľte na kroky s jedným cieľom. Po každom kroku kontrola, až potom ďalší.
• Ku každému kroku povedzte, podľa čoho sa pozná, že je hotový. AI sa potom vie skontrolovať sama.